Mňa tento malý skvost z rôznych dôvodov stále nejaký čas obchádzal, až si ma v príhodnom momente konečne našiel a veru, dobre sa stalo.

William Stoner je človek-milión. Vyrastal ako jediné dieťa farmárskych rodičov v Booneville v štáte Missouri. Od raného veku ho zásadným spôsobom formovali dve životné konštanty: bieda a tvrdá drina. Stoner je možno nevýnimočný, zato však mimoriadne vytrvalý a húževnatý, odhodlaný chrániť si to, čo sám dosiahol. Práve táto urputná nezdolnosť je mu najviac nápomocná v rozličných zlomových existenčných situáciách, a že ich veru nie je málo. Zrejme najdôležitejší zvrat prichádza počas štúdia na Missourskej univerzite v Columbii. Mladý Stoner zíde z pôvodne vytýčenej cesty budúceho agronóma, pretože mu nadosmrti učaruje sila písaného slova. Získa doktorát z filozofie a stane sa učiteľom anglického jazyka. Akademickej pôde Missourskej univerzity zostane verný už navždy. Zvláštnou povahovou kombináciou srdnatosti a pasívnej odovzdanosti zdoláva príkoria, čo si naň osud vymyslel v rozsahu od smrti rodičov a predaja rodinnej farmy cez veľmi nepodarené manželstvo až po nie vždy celkom priateľské vzťahy na rôznych profesijných úrovniach.

Aj navzdory nepriazni vyššej moci si však vyslúži povesť akéhosi osamelého rebela, čo mu prinesie istý rešpekt u kolegov a tichý obdiv u študentov. Stoner je prosto stelesnený dobrotivý smoliar večne lavírujúci kdesi na okraji úspechu, viac-menej zmierlivo nesúci svoj kríž. Do sveta veľkú dieru nikdy neurobí, každodennosť mu pravidelne nastavuje škaredšiu stranu, ale aj tu miestami zabliká svetielko na konci tunela. I v ubíjajúcej rutine sa vie objaviť vlna šťastnej eufórie, za ktorú život rozhodne stojí.

John Williams ani v próze nezapiera svoje básnické nadanie. Jeho rukopis je preto naozaj vycizelovaný až do poslednej bodky. Stačí mu skutočne minimum prostriedkov na to, aby rozohral silnú partiu zbavenú lacných pokusov o útok na prvú signálnu. Pre Williamsa je charakteristický civilný, kultivovaný prejav, ktorému dominuje skôr hĺbavá introvertnosť než nejaká prudká emocionálna expresívnosť.

Akademická pôda je svojím spôsobom výlučné, až hermeticky uzatvorené prostredie s ustáleným chodom vecí, s čím je autor veľmi dobre stotožnený a patrične tomu podriaďuje aj rozprávačské tempo. Príbeh naozaj nedisponuje žiadnymi krkolomnými vývrtkami. Wiliams je úsporný, dejové linky rozvíja šetrne s dôrazom na majstrovsky rozvrstvenú sieť konfliktov, ktorá sa v časovom toku stále viacej sťahuje a zahusťuje. Vytvára tak veľmi napätú, dusivú atmosféru plnú skôr odpudivých než príťažlivých väzieb. Na povrch vyliezajú len akési konečné následky čohosi nevypovedaného, zatlačeného do zeme, skrytého v hlbinách vedomia pred zvyškom sveta i sebou samým, čo sa týka nielen hlavného protagonistu, ale všetkých zúčastnených.

Práve odhodlanie, oddanosť svojmu poslaniu a vôľa napredovať i napriek nepriazni vonkajších okolností robí Stonera čitateľsky nesmierne príťažlivého. Neohuruje žiadnymi prevratnými alebo provokatívnymi ideami. Vernosťou a nenápadnosťou si získava zaslúžené uznanie. Do poslednej chvíle som tomu tvrdo pracujúcemu človiečikovi držal palce.

John Williams: Stoner

Vydal: Artforum 2015

Preklad: Lucia Žitňanská

288 strán

Zobraziť diskusiu (0)