Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Stoner

Americký spisovateľ John Williams (1922 – 1994) je u nás prakticky úplne neznámy. Ani jeho dielo samotné príliš rozsiahle nie je: dve zbierky poézie a štyri romány. I to však stačilo k tomu, aby si vydobyl pozíciu akéhosi autora, ktorého si čitateľ musí do značnej miery objaviť sám. Je to skrátka ideálny materiál vhodný pre vydavateľské chúťky kultového bratislavského Artfora. Presne títo machri už pred dlhším časom poslali do epicentra čitateľského záujmu Williamsov (ako v ich prípade vždy) typograficky krásne spracovaný román Stoner v nemenej výbornom preklade Lucie Žitňanskej.

Mňa tento malý skvost z rôznych dôvodov stále nejaký čas obchádzal, až si ma v príhodnom momente konečne našiel a veru, dobre sa stalo.

William Stoner je človek-milión. Vyrastal ako jediné dieťa farmárskych rodičov v Booneville v štáte Missouri. Od raného veku ho zásadným spôsobom formovali dve životné konštanty: bieda a tvrdá drina. Stoner je možno nevýnimočný, zato však mimoriadne vytrvalý a húževnatý, odhodlaný chrániť si to, čo sám dosiahol. Práve táto urputná nezdolnosť je mu najviac nápomocná v rozličných zlomových existenčných situáciách, a že ich veru nie je málo. Zrejme najdôležitejší zvrat prichádza počas štúdia na Missourskej univerzite v Columbii. Mladý Stoner zíde z pôvodne vytýčenej cesty budúceho agronóma, pretože mu nadosmrti učaruje sila písaného slova. Získa doktorát z filozofie a stane sa učiteľom anglického jazyka. Akademickej pôde Missourskej univerzity zostane verný už navždy. Zvláštnou povahovou kombináciou srdnatosti a pasívnej odovzdanosti zdoláva príkoria, čo si naň osud vymyslel v rozsahu od smrti rodičov a predaja rodinnej farmy cez veľmi nepodarené manželstvo až po nie vždy celkom priateľské vzťahy na rôznych profesijných úrovniach.

Aj navzdory nepriazni vyššej moci si však vyslúži povesť akéhosi osamelého rebela, čo mu prinesie istý rešpekt u kolegov a tichý obdiv u študentov. Stoner je prosto stelesnený dobrotivý smoliar večne lavírujúci kdesi na okraji úspechu, viac-menej zmierlivo nesúci svoj kríž. Do sveta veľkú dieru nikdy neurobí, každodennosť mu pravidelne nastavuje škaredšiu stranu, ale aj tu miestami zabliká svetielko na konci tunela. I v ubíjajúcej rutine sa vie objaviť vlna šťastnej eufórie, za ktorú život rozhodne stojí.

John Williams ani v próze nezapiera svoje básnické nadanie. Jeho rukopis je preto naozaj vycizelovaný až do poslednej bodky. Stačí mu skutočne minimum prostriedkov na to, aby rozohral silnú partiu zbavenú lacných pokusov o útok na prvú signálnu. Pre Williamsa je charakteristický civilný, kultivovaný prejav, ktorému dominuje skôr hĺbavá introvertnosť než nejaká prudká emocionálna expresívnosť.

Akademická pôda je svojím spôsobom výlučné, až hermeticky uzatvorené prostredie s ustáleným chodom vecí, s čím je autor veľmi dobre stotožnený a patrične tomu podriaďuje aj rozprávačské tempo. Príbeh naozaj nedisponuje žiadnymi krkolomnými vývrtkami. Wiliams je úsporný, dejové linky rozvíja šetrne s dôrazom na majstrovsky rozvrstvenú sieť konfliktov, ktorá sa v časovom toku stále viacej sťahuje a zahusťuje. Vytvára tak veľmi napätú, dusivú atmosféru plnú skôr odpudivých než príťažlivých väzieb. Na povrch vyliezajú len akési konečné následky čohosi nevypovedaného, zatlačeného do zeme, skrytého v hlbinách vedomia pred zvyškom sveta i sebou samým, čo sa týka nielen hlavného protagonistu, ale všetkých zúčastnených.

Práve odhodlanie, oddanosť svojmu poslaniu a vôľa napredovať i napriek nepriazni vonkajších okolností robí Stonera čitateľsky nesmierne príťažlivého. Neohuruje žiadnymi prevratnými alebo provokatívnymi ideami. Vernosťou a nenápadnosťou si získava zaslúžené uznanie. Do poslednej chvíle som tomu tvrdo pracujúcemu človiečikovi držal palce.

John Williams: Stoner

Vydal: Artforum 2015

Preklad: Lucia Žitňanská

288 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Stoner

Stoner

John Williams

Kniha sa pred pár rokmi znova vynorila zo zabudnutia a svojím precíznym až nemilosrdným jazykom si získala tisíce čitateľov v mnohých európskych krajinách. William Stoner, chlapec z farmárskej rodiny, na začiatku 20. storočia nastupuje na poľnohospodársku fakultu, ale na povinných prednáškach z anglickej literatúry pre druhý ročník zisťuje, že oveľa viac ako ťažká práca so zemou ho priťahuje práca so slovom. S pomocou mentora, ktorý v ňom prebudil túto vášeň mení odbor štúdia a opúšťa život, ktorý mu bol od narodenia predurčený.

Kúpiť za 10,97 €

Podobný obsah

Chrám divů

Recenzie

Chrám divů

Debut hoden zvýšenej pozornosti. Hoci značne oneskorene, ale o to radšej to tvrdím o výbornom románe s názvom Chrám divů od americkej spisovateľky Leslie Parry. Skvelá vec, ktorá sa mi z rôznych dôvodov mimoriadne vytrvalo vyhýbala, vyšla v českom Odeone v rámci známej edície Světová knihovna vo vydarenom preklade od Evy Dobrovolnej.

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

Recenzie

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

V poslednom období sú na vzostupe knihy žánrovo radené pod magický realizmus. Hoci sa dávnejšie spopularizoval najmä v oblasti Latinskej Ameriky, v súčasnosti sa vyvíja aj na európskom kontinente. Mariana Leky je nemecká spisovateľka a dielo Čo okom nevidíš bolo preložené do niekoľkých jazykov. O slovenský preklad sa postaral Andrej Zahorák.

Svojráz Petrovovie chrípky

Recenzie

Svojráz Petrovovie chrípky

Svojrázny samorast usídlený v Jekaterinburgu (Sverdlovsku) na Urale, ku ktorému je v súčasnej(šej) ruskej tvorbe vcelku náročné nájsť rovnocenné autorské garde. To je básnik a prozaik Alexej Salnikov, ktorý dlho pôsobil ako dobre utajený tip známy akurát v zasvätených kruhoch literárnych nadšencov. Výrazný prelom, ktorý z autora urobil skutočnú mediálnu hviezdu, nastal po uverejnení románu s názvom U Petrovových řádí chřipka, čím sa minimálne doma Salnikov dostal na roveň skutočne veľkých mien. Ide o materiál natoľko zaujímavý, že sa najprv dočkal dramatizácie, až po ňom napokon siahol a do filmovej podoby ho pretavil slávny disidentský režisér Kirill Serebrennikov.