„I got what I wanted—a boy swimming toward me. Except I was no shore, Ma. I was driftwood trying to remember what I had broken from to get here.“

„What if the body, at its best, is only a longing for body?“ pýta sa Little Dog, protagonista autofikčného románu Oceana Vuonga On Earth We’re Briefly Gorgeous, a vzápätí pokračuje: „Why did I feel more myself while reaching for him, my hand midair, than I did having touched him?“ V týchto otázkach sa pohybujeme na rozhraní telesnosti a identity, dvoch komplementárnych aspektov bytia.

Čo i len letmo sa dotknúť

Little Dog sa cíti byť sám sebou, načahujúc sa po Trevorovi, pričom tento akt túžby (longing) nadobúda spirituálny rozmer nie nepodobný Michelangelovmu Stvoreniu Adama – obrazu, na ktorom sa dve mužské telá takmer dotýkajú, no nikdy sa nedotknú. Paradoxne je tento takmer neexistujúci atemporálny moment skutočnejší než čokoľvek iné, dokonca nadobúda akúsi mystickú silu prinášajúcu protagonistovi poznanie o sebe samom.

Rozprávač si však uvedomuje podenkovitosť takmer-dotyku, ktorá je základom interakcie medzi ním a Trevorom. Krátko nato sa v interpretovanom úryvku usiluje tento vzťah uchopiť, analyzovať a metaforickým jazykom sprístupniť svojej matke (Ma), primárnej recipientke textu. Zisťuje pritom, že telesnosť a identita sú neoddeliteľné – Trevor ostáva vo výjave v prirodzenej podobe chlapca, no Little Dog je reificky pretvorený na kus plávajúceho dreva (driftwood).

Telo je politické

Tradičný symbol brehu ako útočiska sa v kontexte možností ľudského dotyku aktualizuje, pričom dôležitá je tu idea (ne)stability – Little Dog napokon obracia pozornosť na seba samého a konštatuje, že nedokáže byť nielen oporou pre niekoho iného, ale ani pre seba samého. Jeho nebiela imigrantská identita (pochádza z Vietnamu, rovnako ako autor románu) je implicitne prítomná v pred-obraze odlomenia sa kusa dreva od väčšieho celku, ktorého bol súčasťou.

Otázka pamäti je v citovanom úryvku napojená priamo na identitu a cez ňu na telesnosť. Little Dog chápe, že je priďaleko od minulosti, unášaný novým svetom do neistej budúcnosti. Aj preto ho fascinujú pohľady na Trevora s jeho väčšinovou identitou, „obyčajnou“ telesnosťou a vôľou dobyť svet, ktorému je jednotlivý človek ukradnutý: „That’s what I wanted—not merely the body, desirable as it was, but its will to grow into the very world that rejects its hunger.“

Ocean Vuong: On Earth We’re Briefly Gorgeous

Vintage, 2020

Em Mikšík

(text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia)

Zobraziť diskusiu (0)