Ján Blažovský
4.5.2025

Tisíc lodí

Trójsku vojnu poznáme z rozprávaní a mýtov o mnohých mužských hrdinoch. Ako však túto hroznú vojnu vnímali ženy? Ich hlas zaznieva prostredníctvom románu Tisíc lodí od Natalie Haynesovej. Ženy tu nie sú len obete, ale aj aktérky bojov a ich skutky nie sú o nič menej dôležité ako mužské: preukázali odolnosť, hrdinstvo a zažili utrpenie, aké by žiaden človek nemal zažiť.

Už začiatok knihy ukazuje perspektívu rozprávania, v ktorom sa múza vyznáva, že chce rozprávať príbehy žien. Mení tak uhol pohľadu na dejiny a aj na mytológiu, pretože v priebehu čítania sa dozvedáme dôvod začatia trójskej vojny. Kým k tomu však dôjde, ocitáme sa na jej samotnom konci. Gréci odplávali, nechali ale pred bránami čudného dreveného koňa veľkých rozmerov. Nikto nepočúva varovania, aby bol kôň spálený pred hradbami. Namiesto toho sa obyvatelia Tróje uprostred noci ocitnú v skaze a nasleduje len zánik obrovských rozmerov. Záhuba si našla predovšetkým mužov, ženy čakal hrozný osud porazených.

Mozaika hlasov a osudov

Autorka skomponovala svoj román ako kratšie rozprávania početných ženských postáv: obyvateliek Tróje, ale aj bohýň a ďalších mytologických bytostí, alebo napr. Penelopy, čakajúcej na svojho manžela Odysea. Každá kapitola je samostatnou výpoveďou, a hoci sa niektoré hlasy vracajú opakovane, román nemá tradičného hlavného hrdinu. Práve v tejto polyfónii tkvie sila knihy – autorka dáva priestor rozmanitým skúsenostiam žien z oboch strán konfliktu.

Množstvo postáv umožňuje Natalie Haynesovej preniknúť do rôznych spôsobov, ako sa vyrovnať s utrpením, a ak sa s ním vyrovnať nepodarilo, tak existujú rôzne druhy pomsty. Kniha v tomto zmysle aj skúma, či pomsta dokáže pôsobiť oslobodzujúco alebo je vždy ničivá. Zároveň je kľúčová aj téma vojny samotnej: je to akt čistej deštrukcie, hrôzy a bolesti kombinovanej s nekonečnou pýchou a nadutosťou významných bojovníkov. Vojna – hoci ju vyhlasujú králi a bohovia – zasahuje predovšetkým tých, ktorí ju nespôsobili.

Naliehavá kronika tragiky

Mnohé postavy prichádzajú o domov, deti, slobodu. Kniha mapuje ich vnútorné prežívanie a hľadanie dôstojnosti uprostred chaosu. Zas a znovu sa tu tiež objavuje vzťah bohov a bohýň k človeku, v tomto vzťahu ale vynikajú rôzne negatívne aspekty: bohovia a bohyne vedia byť nestranní, ale aj pomstychtiví, zlomyseľní, a keďže disponujú obrovskou mocou, ľudia sú voči nim bezmocní. Viaceré príbehy sú aj tragickým pohľadom na dôsledky vojny, násilia a otroctva. Kniha skúma emocionálnu a fyzickú traumu žien, ktoré sú brané ako korisť. V jednotlivých výpovediach sú zručne dávkované emócie – od tichej bolesti až po výkrik nespravodlivosti.

Tisíc lodí ukazuje, že staré príbehy možno čítať novým spôsobom – zmenou perspektívy sa otvárajú nové významy. Haynesová čerpá z klasických zdrojov, ale zároveň ich prepája s modernou citlivosťou k rodovým otázkam. Ženy v knihe sú často obete, ich postavenie im neumožňuje prejaviť sa aktívne, ale autorka zdôrazňuje aj ich odpor – tichý, emocionálny či intelektuálny. Aj keď nemajú moc meniť svet, majú moc rozprávať svoj príbeh. Tisíc lodí je literárne silná, emocionálne pôsobivá a tematicky dôležitá kniha. Nie je len modernou verziou trójskeho mýtu, ale zároveň aktuálnym komentárom k tomu, koho príbehy si v spoločnosti pamätáme a koho zabúdame. Pre čitateľov a čitateľky, ktorí hľadajú viac než len tradičné hrdinské príbehy, ponúka Haynesová pohľad z druhej strany – a ten je rovnako hlboký, ak nie hlbší.