Matúš Procházka
7.1.2019
Večer u Claire
Gajto Gazdanov sa dá priradiť k silnej vlne ruskej emigrantskej tvorby, ktorej početné autorské zastúpenie našlo začiatkom dvadsiateho storočia útočisko v rôznych kútoch západnej Európy. Jeho dielo je oproti slávnejším súčasníkom trochu opomíňané, zato však nemenej kvalitné. V hľadáčiku slovenských vydavateľov sa Gazdanov ocitol už na úsvite deväťdesiatych rokov, z rôznych dôvodov nakoniec vyšiel až teraz.
Domáci špecialista na klasiku - vydavateľstvo Európa - zabezpečil emisiu Gazdanovovho debutu, ktorým je "románová novela"
Útly, ledva stodesaťstranový text nesie výrazné autobiografické stopy. Nikolaj Sosedov – autorovo alter ego – je ruský emigrant usídlený v Paríži. Starý svet je preňho navždy stratený, keďže sa celý prepadol v pažeráku boľševickej revolúcie a občianskej vojny, ktorej bol hlavný hrdina priamym účastníkom. Jediným spojivkom s okolím sa pre Sosedova stáva tajomná Claire, stará láska z predrevolučných časov. Sosedov má v novej domovine pocit neustáleho vykorenenia, straty a odcudzenia. V bezmocnosti prameniacej zo strachu z budúcnosti sa Sosedov obracia do svojho vnútra.
Celý text je potom akýsi Sosedovov introspektívny monológ, v ktorom defilujú rôzne postavy a udalosti so zásadným vplyvom na jeho osobnosť. Nikolaj stojí v strede myšlienkového vírenia obsahujúceho útržky spomienok na detstvo, mladosť či hrôzy občianskej vojny. Usadeniny z minulosti sa zmiešavajú s novými skutočnosťami, čím sa rozmazáva hranica medzi tým, čo bolo a tým, čo je. Minulé a prítomné sa zlieva do jedného monolitického prúdu bolestivých, neveselých emócií a nálad, ktorými je Gazdanovov tenučký text naplnený mierou vrchovatou.
Je pomerne obdivuhodné, koľko obsahových vrstiev sa doň autorovi podarilo dostať. Napospol sa takmer všetky dotýkajú veľmi vážnych tém, ktorým dominuje práve snaha o vyrovnanie sa s minulosťou, so stratami, hľadanie nového zmyslu života a jeho (ne)nachádzanie, pričom občas sem presiaknu až nihilistické pocity úplného konca, zmaru a márnosti. Neľahký obsah Gazdanov zabalil do vskutku elegantnej formy, takže i z takto neradostného osudového nadelenia sa dokázal vyrozprávať s gráciou a vkusom.
Celok je preto možno paradoxne skôr zmierlivý než načisto tragický, nástojčivo volajúci po ľudskosti a humanite. Pozoruhodný, aj keď nie ľahko vstrebateľný debut.
Gajto Gazdanov:
Vydal: Európa 2017 (edícia Premena)
Preklad: Eva Maliti Fraňová
112 strán
