Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Večer u Claire

Gajto Gazdanov sa dá priradiť k silnej vlne ruskej emigrantskej tvorby, ktorej početné autorské zastúpenie našlo začiatkom dvadsiateho storočia útočisko v rôznych kútoch západnej Európy. Jeho dielo je oproti slávnejším súčasníkom trochu opomíňané, zato však nemenej kvalitné. V hľadáčiku slovenských vydavateľov sa Gazdanov ocitol už na úsvite deväťdesiatych rokov, z rôznych dôvodov nakoniec vyšiel až teraz.

Domáci špecialista na klasiku - vydavateľstvo Európa - zabezpečil emisiu Gazdanovovho debutu, ktorým je "románová novela" Večer u Claire.

Útly, ledva stodesaťstranový text nesie výrazné autobiografické stopy. Nikolaj Sosedov – autorovo alter ego – je ruský emigrant usídlený v Paríži. Starý svet je preňho navždy stratený, keďže sa celý prepadol v pažeráku boľševickej revolúcie a občianskej vojny, ktorej bol hlavný hrdina priamym účastníkom. Jediným spojivkom s okolím sa pre Sosedova stáva tajomná Claire, stará láska z predrevolučných časov. Sosedov má v novej domovine pocit neustáleho vykorenenia, straty a odcudzenia. V bezmocnosti prameniacej zo strachu z budúcnosti sa Sosedov obracia do svojho vnútra.

Celý text je potom akýsi Sosedovov introspektívny monológ, v ktorom defilujú rôzne postavy a udalosti so zásadným vplyvom na jeho osobnosť. Nikolaj stojí v strede myšlienkového vírenia obsahujúceho útržky spomienok na detstvo, mladosť či hrôzy občianskej vojny. Usadeniny z minulosti sa zmiešavajú s novými skutočnosťami, čím sa rozmazáva hranica medzi tým, čo bolo a tým, čo je. Minulé a prítomné sa zlieva do jedného monolitického prúdu bolestivých, neveselých emócií a nálad, ktorými je Gazdanovov tenučký text naplnený mierou vrchovatou.

Je pomerne obdivuhodné, koľko obsahových vrstiev sa doň autorovi podarilo dostať. Napospol sa takmer všetky dotýkajú veľmi vážnych tém, ktorým dominuje práve snaha o vyrovnanie sa s minulosťou, so stratami, hľadanie nového zmyslu života a jeho (ne)nachádzanie, pričom občas sem presiaknu až nihilistické pocity úplného konca, zmaru a márnosti. Neľahký obsah Gazdanov zabalil do vskutku elegantnej formy, takže i z takto neradostného osudového nadelenia sa dokázal vyrozprávať s gráciou a vkusom.

Celok je preto možno paradoxne skôr zmierlivý než načisto tragický, nástojčivo volajúci po ľudskosti a humanite. Pozoruhodný, aj keď nie ľahko vstrebateľný debut.

Gajto Gazdanov: Večer u Claire

Vydal: Európa 2017 (edícia Premena)

Preklad: Eva Maliti Fraňová

112 strán



Zobraziť diskusiu (0)

Večer u Claire

Večer u Claire

Gajdo Gazdanov

V podmanivej, s noblesou napísanej románovej próze ruského emigrantského spisovateľa sleduje čitateľ vnútorný monológ autobiografickej postavy Nikolaja Sosedova s jeho podvedomím. Nikolaj hľadá vlastné ja uvedomujúc si, že v emigrácii, ešte viac vnútornej než vonkajšej, môže stratiť sám seba.

Kúpiť za 8,09 €

Podobný obsah

Trošku o Štúrovi

Správy

Trošku o Štúrovi

Štúr, Štúr. Prečo si len Štúr? Veď lebo potrebujeme národných hrdinov. Čo, máme sa donekonečna oháňať tým terchovským zbojníkom Jánošíkom? Koniec koncov dlho ani nezbíjal. Ani nie dva roky. Ale je pevnou súčasťou dejín, náš národný outlaw, räuber, rapinatore, ladrón, bandyta – ako priamočiaro hovoria bratia Poliaci. Ináč v každom jazyku sa dosť blbo vysvetľuje, že prečo práve takáto osobnosť stmeľuje naše povedomie.

Príbeh o Nórsku

Recenzie

Príbeh o Nórsku

Prípad obludného monštra, ktorého vám je napokon silne ľúto. I takýto názor možno nadobudnúť z drvivej reportáže s názvom Jeden z nás: Příběh o Norsku. Napísala ju elitná nórska novinárka Åsne Seierstad. V preklade od Evy Dohnálkovej vyšla v známom Absynte v rámci konštantne kvalitnej edície Prokletí reportéři.

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Recenzie

Acheron Terezy D. Reichelové – jazykově strhující příběh o jedné postglobalizační hipísácké utopii

Opravdu nedokážeme zorganizovat jiný svět, než ten nenažraně konzumní, neobnovitelně růstový, klimaticky neudržitelný a vztahově vysušený? Opravdu je globální ekonomika a politika to jediné, co nám zbývá? A co když za sto let budeme nad současnou společenskou impotencí jen soucitně kroutit hlavami?