Ján Blažovský
18.3.2022

Dlhý dych stromov

Pri otázke globálneho otepľovania sa pravidelne objavuje téma čo najväčšieho vysádzania stromov. Pri záplavách zas rezonuje varovanie o výruboch, ktoré urýchľujú stekanie vody z kopcov. Zriedkavými už nie sú ani správy o premnožených diviakoch alebo iných zvieratách. Spomínané problémy netrápia len Slovensko a veľmi prístupne nielen o nich, ale aj o ich riešeniach píše Peter Wohlleben vo svojej knihe Dlhý dych stromov.

Peter Wohlleben patrí medzi autorov, ktorí dokážu bohato zužitkovať svoje vedomosti a skúsenosti. Celoživotná práca v oblasti správy lesov, aktivizmus a v neposlednom rade aj každodenná práca v Lesnej akadémii v nemeckom regióne Eifel mu poskytujú dostatočné informačné zázemie na písanie o prírode a vplyve človeka na ňu. Čítanie jeho kníh nielen rozširuje vedomosti, ale doslova formuje vzťah ľudí k okolitému prostrediu. Návšteva lesa po zoznámení sa s Wohllebenovou tvorbou už nikdy nebude ako predtým a to isté v podstate platí aj o vnímaní stromov v mestách, napr. v parkoch.

Dlhý dych stromov je siedmou knihou Wohllebena vydanou vydavateľstvom Tatran. Predchádzajúce tituly zasväcovali do neraz úplne nového sveta navzájom prepojených prírodných javov: Tajný život stromov (2016), Duševný život zvierat (2017), Sprievodca lesom (2017), Počuješ rozprávať stromy? (2017), Tajomné pradivo prírody (2018), Tajomné puto medzi človekom a prírodou (2020). Každý z uvedených titulov ukazuje, aký dôležitý je takmer každý článok biologického reťazca a čo sa stane, ak sa niektorý z nich vychýli z rovnováhy. To najdôležitejšie zo všetkého je, samozrejme, devastačný vplyv človeka.

Práve kniha Dlhý dych stromov sa podrobne venuje rôznym aspektom vplyvu človeka na lesy. Môžu to byť dobre mienené lesné škôlky, presvetľovanie lesov, znižovanie lesnej populácie zveriny, ale ich následky nemusia vôbec prinášať kvalitné výsledky, niekedy je to presne naopak. Wohlleben vždy opíše daný jav, vysvetlí jeho dôležitosť a zaujme k tomu postoj. Ozrejmuje tiež zmenu vlastných názorov v priebehu rokov a predkladá výskumy, na základe ktorých tak urobil. Celá kniha je akoby súhrn jeho komentárov k zavedeným postupom lesného hospodárstva a Wohlleben sa netají tým, že by ich rád zmenil, hoci vie, aké náročné je meniť molocha zvykov a zaužívaných metód. V niektorých kapitolách tiež spochybňuje určité stereotypné predstavy o ekológii (napr. o priemyselnej využiteľnosti dreva, vysádzaní stromov) a uvádza argumenty, ktorými ich vyvažuje.

Stále však ide o vzrušujúce čítanie: niektoré informácie si pripomenieme z predchádzajúcich kníh, iné zas dopĺňa kontext starostlivosti o lesy, no a veľmi dôležitú súčasť knihy predstavujú riešenia vzniknutej situácie. V tomto ročnom období je síce chladno, ale čochvíľa prídu znovu silné horúčavy, ktoré trvajú čoraz dlhšie. Znovu a znovu si tak musíme pripomenúť, že jednoduché riešenie na ochladzovanie miest sú stromy. Nie však len vysadzovanie mladých stromčekov, ktorým bude trvať dlhé roky, kým sa naplní ich účel, ale predovšetkým ochrana starších stromov má v mestách obrovský význam. Stromy sú komplexné biologické bytosti a je až neuveriteľné, na čo všetko majú vplyv, vrátane zmeny klímy. Ostáva len dúfať, že Wohllebenove texty zaznamenajú dostatočný ohlas, aby sa prijímali reálne a prospešné riešenia, pretože ich absolútne nevyhnutne potrebujeme.