Sir Arthur Conan Doyle (1859 – 1930) pôvodne vyštudoval medicínu, čo malo zásadný vplyv na jeho spisovateľskú dráhu. Počas štúdia totiž pozorne sledoval svojho učiteľa, chirurga Josepha Bella, ktorý býva považovaný za žijúcu predlohu Sherlocka Holmesa. Bellova metóda bola založená na neustálom pozorovaní a presvedčení, že aj bezvýznamné detaily majú svoju váhu pri stanovení celkovej diagnózy. Navyše pristupoval k svojej práci prísne vedecky, čo Doyle neskôr bohato zužitkoval. Doyle, pravdaže, písal aj iné diela, jeho literárna tvorba bola pomerne bohatá, ale presahuje to rámec tohto článku, tak len uveďme, že v katalógu SnowMouse sa nachádzajú aj knihy z iných oblastí Doyleovej tvorby.

Nové vydania v preklade Jána Kamenistého sú neobyčajne vkusne a pekne graficky upravené. Ilustrácie namaľoval výtvarník Julo Nagy a jednotlivé knihy aj príbehy sú označené jedinečnými štvorpísmenovými skratkami, ktorých autor je profesor Jay Finley Christ. Napríklad poviedka Vznešený klient má skratku ILLU, Tri lomené štíty 3GAB atď. Celá séria nadobúda aj zberateľskú hodnotu a v súčasnosti ju tvoria nasledujúce tituly: Sherlock Holmes 1: Štúdia v krvavočervenom, Podpis štyroch (2016), Sherlock Holmes 2: Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (2017), Sherlock Holmes 3: Pes rodu Baskervillovcov (2017), Sherlock Holmes 4: Spomienky na Sherlocka Holmesa (2018), Sherlock Holmes 5: Návrat Sherlocka Holmesa (2019), Sherlock Holmes 6: Údolie hrôzy (2020), Sherlock Holmes: Posledná poklona (2021).

Kniha Z archívu Sherlocka Holmesa obsahuje 12 príbehov, pričom rozhodne nie všetky sa týkajú vrážd. Tento rozmer detektívok nie je úplne samozrejmý: Holmesove prípady zahŕňajú aj krádeže, zmiznutia ľudí, resp. problematické identity, nejasné prípady, pri ktorých od začiatku ani nie je úplne zrejmé, o čo v nich ide. No k vraždám tiež dôjde a ich až nepochopiteľná povaha je veľkou výzvou pre slávneho detektíva. Čítanie plynie plynulo, dá sa len konštatovať, že prináša aj istý relax, lebo schéma poviedok vedie čitateľov s neochvejnou istotou od otvorenia cez zápletku až k vyriešeniu. Čo sa mení, sú kulisy a vedľajšie postavy. Nesmieme zabudnúť ani na verného spoločníka dr. Watsona.

Holmes využíva Watsona na stimuláciu svojho myslenia: niekedy mu stačí jeho prítomnosť, no inokedy ho vyslovene žiada, aby mu povedal, čo si o prípade myslí, aby mu vzápätí všetky postrehy vyvrátil alebo spochybnil. Holmesov prejav býva až narcistický: má rád sarkazmy, povyšuje sa nad iných, len ťažko krotí svoje elitárstvo. Podobne ako iní veľkí detektívi, aj Holmes je v istom zmysle karikatúra, málokedy berie do úvahy emócie druhých, jedine že by boli súčasťou stôp pri vyšetrovaní. Jeho spôsob uvažovania je hocikedy skôr bizarný ako logický, no tento odklon od normálu je viac ako vítaný. K tomu je potrebné pridať si príležitostné užívanie morfia, hranie na husliach, spisovanie obskúrnych vedeckých traktátov a kontakty na najvyššie kruhy spoločnosti. Nie je to takmer ideálna kombinácia atraktívnej literárnej postavy?

Presne tento obraz však čitatelia očakávajú, resp. očakávali, pretože hoci Doyle postavu detektíva považoval od určitého okamihu za vyčerpanú a chcel ju opustiť, názor a hlavne nátlak čitateľov vykonal svoje a spisovateľ vo svojom diele pokračoval ďalej. Mimochodom, štýl, akým sú príbehy písané, je taký jedinečný (aj keď už trochu archaický), že napodobiť ho nie je vôbec jednoduché, aj keď sa o to pokúšali stovky spisovateľov. Viacerí z nich komerčne uspeli a aj obľuba filmových a seriálových verzií svedčí o veľkom potenciáli postavy Sherlocka Holmesa. O Holmesovi by sa dalo ešte dlho písať, ale predovšetkým sa treba nechať zlákať čítať ho.

Sir Arthur Conan Doyle: Sherlock Holmes 8. Z archívu Sherlocka Holmesa
Preklad: Ján Kamenistý
Ilustrácie: Julo Nagy
SnowMouse Publishing, 2023

Zobraziť diskusiu (0)